Škoda 100

Napriek tomu, že drvivá väčšina stoviek už dávno doslúžila, alebo sa na to v najbližšej dobe chystá, z času na čas sa podarí človeku zahliadnuť zachovalý garážovaný exemplár. Lenže ako vidíte, toto je niečo absolútne ojedinelé – vkusne a s citom upravené auto, ktoré sa nestratí na žiadnom zraze. Naopak. O Janovej stovke som sa po prvýkrát dozvedel niekedy začiatkom augusta 2004. Jeho kamoš mi poslal e-mailom stručný opis a zopár fotiek. Aj keď som po prečítaní pár riadkov možno nemal veľa chuti na otváranie fotiek, už pri prvej sa mi vyjasnilo. Z obrázkov totiž bolo jasné, že toto nie je len taká nejaká fušerina, ale poctivo porobená kára. Iste uznáte, že nie je jednoduché upravovať auto, ktoré má takmer 30 rokov, ak pritom z neho nechcete mať gýč. Janovi sa to podarilo, aj keď mu to zabralo 8 mesiacov každodennej, či skôr každovečernej práce. Ale poďme poporiadku.

Jano tiež v osemnástich začínal so stovkou, neskôr ich mal ešte zo päť. Vždy, keď si pustil fantáziu na špacír, predstavoval si, ako by mohla vyzerať a jazdiť stovka s nadupaným motorom, päťkvaltovou prevodovkou, znížená a s lepšími brzdami. Medzitým vystriedal viacero áut a neraz mal i dve-tri naraz, momentálne používa na každý deň Audi A6. K realizácii dávnej myšlienky sa nakoniec predsa len dostal, ale až na konci roku 2003. Obeťou jeho tunerských plánov sa stala stovka patriaca jeho svokre. Pred nejakými piatimi rokmi ju spolu s ňou kupoval od nejakého starého pána, bývalého pilota. Bol to jeden z tých garážovaných exemplárov, napriek 25 rokom bola celkovo v perfektnom stave. Keďže svokra na nej už nejaký čas nejazdila, nečudo, že Jano dostal chuť na uskutočnenie svojich nápadov. Po celý ten čas ho totiž dráždila jej prítomnosť na dvore. Nakoniec ju od svokry v roku 2002 kúpil a v decembri 2003 spolu s kamošmi celé auto rozobrali.

Začali s renováciou karosérie. Napriek relatívne slušnému stavu bolo treba niektoré diely vymeniť, nosné časti však boli zdravé. V tomto smere si výdatne dopomohol tým, že sa živí predajom autodielov. Zohnal tak mnoho nových i starších dielov, a napríklad úplne nové nárazníky pochádzajú z likvidovaného skladu v Bulharsku! Povymieňali blatníky, čo-to vyvarili, a popritom špekulovali, čo urobiť inak, krajšie. V rámci modernizácie zavarili vonkajšie kľučky, z otvorov v zadných blatníkoch odstránili mriežky, rovnaký proces urobili i so zadným čelom. Ako vidíte, tieto miesta boli neskôr vyplnené čiernym ťahokovom. Napriek tomu, že mnohí „odborníci“ z okolia ho nahovárali, aby kilečko ovešal plastovými nárazníkmi a spojlermi, on trval na zachovaní originálneho vzhľadu s minimálnymi vonkajšími úpravami. Medzi ne patrí aj odstránenie gumových blokov z nárazníkov. Po následnom preleštení vyzerajú nádherne jednoliato. Jednoznačným odkazom na sedemdesiate roky sú i kvapkovité športové zrkadlá, ktoré ešte i dnes možno kúpiť pod názvom Beskyd. O to viac ma prekvapilo, že tieto pochádzajú z Číny!

Za veľkú chuťovku možno považovať predné stretávacie svetlá. Poriadne si ich pozrite. Už ste niekedy videli niečo podobné? Jano sa do nich pustil pekne z gruntu. Začal tým, že upravil vnútro „hrnca“, v ktorom je svetlomet osadený. Musel v ňom urobiť miesto pre šošovku, takže doň vyrezal dieru a vsadil do nej kus kovovej rúry, ktorú tam privaril a zatmelil. Tak vzniklo presné a dobre utesnené uloženie pre šošovku. Pre ňu musel do pôvodnej paraboly vyrezať otvor príslušnej veľkosti, problém mal však s krycím sklom. Kvôli správnej svietivosti i kvôli vzhľadu chcel číre, takže ho dal vyrezať z rovného skla. Vyzeralo to však všelijako. Vypuklé sklo vhodnej veľkosti napokon našiel na železničnom rušni! Po precíznom dopasovaní a utesnení tam s novými pochrómovanými rámikmi sedí ako originál. Keďže jednovláknové žiarovky v šošovkách vybavia iba stretávacie svetlá, ako diaľkové používa štyri prídavné svetlá, ktoré svojou okázalosťou vracajú kilo do čias, keď bolo najdostupnejším športovým náradím. Jediným pridaným aerodynamickým doplnkom je originálny škodovkársky spojler pod predným nárazníkom z modelu 110LS. Po hodnej chvíli skúmania zadnej časti mi Jano prezradil, čo je na nej iné. Okrem nárazníka a zadného čela vyplneného ťahokovom sú totiž jedinou úpravou načierno nastriekané rámiky zadných svetiel. Vďaka tomu vyzerajú tmavšie a tak nejako „novšie“. A ešte pre úplnosť – auto je celé podsvietené bielymi neónmi. Materiál pre oranžový lak je od firmy Lesonal.

Oveľa rozsiahlejšie úpravy, než by sa mohlo zdať, sa ukrývajú v útrobách auta. Na prednej nápravnici sú prevarené držiaky pre použitie hrebeňového riadenia z Rapidu. Spojovacie tyčky sú však pôvodné, inak by nebolo možné správne nastaviť geometriu. Mimochodom, dozviete sa, že Rapid bol pre Janovu stovku darcom veľkého množstva dielov. To sa týka hlavne brzdového systému, ktorý je kompletne nový. Vpredu má kotúčové brzdy s dvojpiestikovými brzdičmi a k nemu pridal zodpovedajúci hlavný brzdový valec s podtlakovým posilňovačom a to všetko práve z Rapidu. Vzadu síce zostali bubny, ale sú v nich silnejšie hydraulické valčeky s priemerom piestika 22 milimetrov. Je celkom pochopiteľné, že pri takejto renovácii menil veľa relatívne použiteľných dielov aj preventívne, najmä čo sa podvozka týka. Bohužiaľ, práve tu má Janovo kilo jednu z mála slabín. Nové sériové tlmiče sú skombinované so sériovými strunami, ktoré prešli tzv. „flextuningom“. Presne tak. Je z nich proste odpílené, aby auto ležalo bližšie k zemi. Jano priznáva, že pokiaľ nejazdí po kvalitnom asfalte, auto vo vyšších rýchlostiach nepokojne poskakuje. Je síce pravdou, že zohnať športový podvozok na kilo je úloha takmer pre Copperfielda, ale takéto riešenie mi teda nevonia. Lenže našťastie ani Janovi nie a je odhodlaný cez zimu riešiť podvozkový rébus. Vybrať vhodné disky na takéto auto isto nie je jednoduché, Janovi sa však výber celkom podaril. Nevedno, z akého auta pochádzajú, ale podľa rozstupu dier a priemeru stredovej diery zodpovedajú volkswagenu. Majú rozmery 6 x 14 a plášte 185/60 R14. Pre rozdielny rozstup musel Jano použiť redukčné podložky so zmenou rozstupu na 4 x 100, vďaka vhodnému ET však ani tak nelezú von z blatníkov, čo bolo podmienkou.

A kvôli čomu vôbec treba robiť podvozok? Nuž, motor už dávno nie je to, čo býval. A to som sa vyjadril ešte veľmi mierne! Pohonná jednotka pochádza z Favoritu 136, ale prešla kompletným repasom. A nielen to... Hlava valcov je znížená kvôli vyššej kompresii, má opracované a zväčšené sacie i výfukové kanáliky, a rovnako tak i spaľovacie priestory. Namiesto pôvodných sú v ňom duralové zdvíhadlá ventilov z Felicie, odľahčený je zotrvačník i remenica, predpätie ventilových pružín sa zvýšilo vďaka hrubším podložkám. Vďaka ostrejšej vačke motor ani vo vysokých otáčkach nestráca dych, skôr naopak. Celok dopĺňa karburátor s väčšími tryskami a šiška Kingdragon. Výfukové zvody darovala opäť Felicia, prechodný tlmič výfuku je univerzál z nerezu. Ale ani to nie je všetko. Jano motor upravil aj po vzhľadovej stránke. Len sa na to pozrite, to všetko prácne – súčiastku po súčiastke – čistil, odmasťoval a nakoniec natrel syntetickou farbou. Blok, kryty, držiaky i hlavu. Vyzerá to úžasne, až by bolo človeku ľúto ho štartovať a túrovať. O fungeľ nových všetkých hadiciach a kábloch asi nemá cenu sa ani zmieňovať. Ale treba spomenúť prevodovku. Je päťstupňová a pochádza zo Škody Rapid. Keďže je o kúsok dlhšia, muselo sa rezať do kasne. Kvôli rozchodu musel zachovať originálne mokré poloosy, inak by sa mu kolesá nezmestili do blatníkov a rozširovať ich nechcel. Diferenciál má teraz stály prevod 3,9 : 1 a Jano s ním dokáže oprieť ručičku rýchlomera o tyčinku na konci stupnice. Keďže pri takejto záťaži motoru hrozí prehriatie a kolaps, Jano pridal z druhej strany chladiča ešte jednu vrtuľu, tentokrát elektrickú z Octavie. Tá je spúšťaná ručne spínačom z kabíny.

Ak nemáte dosť, tak vám ešte pridám. To, čo sa skrýva v kabíne, má totiž s kilom naozaj pramálo spoločné. Podlaha je kompletne pokrytá novým kobercom, pod ňou vedú nové hadice do kúrenia. Zabudnite však na staré kúrenie, ktoré vedelo človeka akurát rozčúliť. Jano ho vyhodil do smetí! Do priečky medzi batožinový priestor a kabínu vyrezal otvor a vsadil tam kompletné kúrenie z Felicie, ktoré funguje neporovnateľne lepšie. Takmer všetky ovládače sú vymenené za páčkové spínače. Jano totiž doň naložil takú elektráreň, o akej sa kilečku nikdy ani nesnívalo. Od akumulátora má natiahnuté dva nové hrubé plusové káble a všetka elektroinštalácia je zapojená cez relátka. Pribudla ďalšia poistková skrinka a spínacia skrinka z Felicie. Začnime trebárs elektrickým sťahovaním predných okien. Áno, čítate správne. Jano použil mechanizmy z Passatu, musel však vymyslieť systém, ako ich tam napasovať, aby fungovali tak, ako treba. Kvôli tomu rozpáral jedny staré dvere a montáž si dopredu nacvičil. Prepínače smeroviek a stieračov sú z Felicie. Jano sa s nimi potrápil a musel dať vyrobiť špeciálny prípravok. Ale sedia ako riť na šerbeľ. V aute je alarm, s jeho diaľkovým ovládaním je možné auto na diaľku i naštartovať. Vzhľadom na to, že karoséria nemá vonkajšie kľučky, tým istým ovládačom obsluhuje aj elektromagnetické odskoky predných dverí. Zadné treba otvárať manuálne zvnútra alebo elektricky z miesta vodiča.

Čelná plocha palubovky je celá vyhladená a potiahnutá fóliou s karbónovým vzhľadom, vrch je nanovo obtiahnutý čiernou kožou, rovnako ako strop a stĺpiky. Namiesto pôvodného veľkého hranatého budíka sú tu vsadené okrúhle prístroje zo Škody 130. Tie majú navyše oranžové pozadia. Predné sedadlá pochádzajú z BMW E30, poťahy v škodovkárskom dizajne RS do celého auta na mieru ušili vo firme MAD. Napriek tomu, že som kedysi kilečko mal, už ten podvedomý pocit po usadnutí do tohto auta je oproti tomu ako z inej planéty. Dokonalý komfort dopĺňa audiosústava, ktorá zároveň slúži i na prehlušenie výfuku pri vyšších rýchlostiach. Skladá sa z autorádia Pioneer s prehrávačom CD, ku ktorému je pripojený menič CD Pioneer na šesť diskov. Reproduktorov sú tri páry, v predných dverách trojpásmové komponenty Pioneer, v zadných dverách to isté od JVC a pod zadným majú svoje miesto štvorpásmové ovály, opäť od Pioneeru. V druhom batožinovom priestore za zadnými sedačkami sa skrýva subwoofrová tuba Magnat. Repráky vo dverách pritom ťahá rádio, zadné ovály malý zosilňovač Pioneer a subwoofer dostáva šťavu od ďalšieho zosilňovača Majestic.

Verím, že som na niečo zabudol, a ak by som chodil okolo auta ešte hodinu, isto niečo nájdem. Nedá sa všimnúť si všetky drobnosti a sebemenšie detaily, aj keď majiteľ s nimi mohol zabiť niekoľko desiatok hodín. Jeho úsilie je však korunované úspechom – kam sa pohne, z každého zrazu vezie domov trofeje. A buďte si istí, že plným právom!

Autor: Gustáv MIŠKEJE, foto: Miroslav STUDENÝ