Škoda Felicia 1.6i turbo

    Je biela, atraktívna, s nekompromisným až diabolským pohľadom a s prekliate zaujímavou zvukovou kulisou. Stručná charakteristika Feldiho aktuálnej káry, s ktorou veľmi rád schladí ego nejednému nafúkancovi na 2-krát drahšej mašine...
Felicie Paľovi prirástli k srdcu. Ale tak, že prezývku Feldi nikomu netreba vysvetľovať. Preto do nej, aj napriek nevôli okolia, investoval nemálo času, nervov a bubákov. Táto sa mu dostala ako čistá séria. Zachovalá 1.6 GLXi v plnej výbave vrátane airbagov a ABS. Ideálna, nikým nepoškvrnená kára so 40 000 kilákmi bola nesporne dobrý základ na realizáciu tajných myšlienok a „úchylných“ prianí. Aj keď treba poznamenať, že plány pôvodne neboli až také uletené. Súhra okolností a život zamiešali karty tak, že projekt Felicia nabral iný smer.
    Čoskoro po kúpe na nej začal Feldi makať vo svojej garáži. Nejaké holenie, zahladzovanie, vyťahovanie, gitovanie a ostatné klampiarske práce. Ako mnohí, začal i on najprv optickým tuningom, nech vidia... Veď to poznáte. Po náročnej montáži a úprave nekvalitného bodykitu inštalovali krásne jednodielne disky RH Funline s rozmermi 9 x 15". K nim výrobca dodal, kvôli veľkému étéčku, aj dištančné podložky s hrúbkou 20 mm určené dopredu a 30 mm dozadu. Čo k nim nedodal, bola efektná úprava lemov. Feldi sa dal prehovoriť na leštenie, ktoré robil prvý- a poslednýkrát vo vlastnej réžii. Vraj keby vedel, koľko času, práce a nervov to obnáša, nechal by ich tak, ako ich výrobca stvoril, alebo by ich dal leštiť špecialistom. Ale veľadňová snaha hovorí za seba, veď si len lepšie pozrite foto. Na diskoch sú natiahnuté plášte Semperit Direction Sport 195/50.
    Po všetkých optických úpravách putovalo auto do laku. To, čo Feldi videl ako bielu vo vzorkovníku PPG, sa nakoniec ukázala byť nejaká, na mieru miešaná „beloba“. Po nastriekaní auta nahodil na strechu nastaviteľnú hliníkovú žiletku od Autostyle. Upravil i predné svetlá, ktoré majú zatmavené paraboly osadené skvelo svietiacimi bixenónmi. Zadné lampy pre štýl nafasovali polepy z bielej fólie.
    Následne prišla na rad úprava mechaniky. Keďže sa majiteľ veľmi dobre pozná s chalanmi z Motortechu a vie, akú robotu robia, bolo všetko vopred jasné. O projektoch turbofelicií na motory 1,3 i 1,6 ste sa už v Autotuningu mohli dočítať. Dlhé hodiny skúšania, modelovania a výroby komponentov vyústili do vzniku prvej slovenskej prepĺňanej Felicie s motorom 1,3 Mpi s výkonom 75 kW (102 k) a 170 Nm. Podľa mnohých indícií asi cítite, kam to smerujem. Už z nadpisu viete, že i táto potvora má pod kapotou fén. Feldi chcel niečo výnimočné. Ostrá vačka, zvody a úprava sania s čipom, to je preňho všetko málo. To má už bárkto. Celkom ho chápem. Auto teda odviezol do Ružomberka, kde Motortech sídli. Prišiel za nimi s požiadavkou, aby mu feldu oturbovalil, podľa možností čo najlacnejšie.
    V záujme minimalizovania nákladov do systému osadili najprv používané, ale repasované turbodúchadlo. Fakt, že to nebola najlepšia cesta, už dnes vedia všetci zúčastnení. Najviac to však bolelo Feldiho. Netesnosti viedli k tomu, že do výfuku sa dostával olej. Neviete si predstaviť, ako to dymilo! Prerod atmosférického motora na prepĺňaný býva veľmi komplikovaný. Okrem toho nastal problém aj so sviečkami. Pôvodné kúsky od Brisku, určené pre atmosférickú aplikáciu, nevydržali väčšie tlaky a teploty (nestalo sa to po prvýkrát). Jedna z nich praskla a rozsypala sa priamo do valca. Poškodila piest, ojnicu zdeformovala tak, že sa nápadne ponáša na banán a všetkým takmer vzala chuť dokončiť to. Nasledovala rozborka motora, výmena vnútorností za nové, ale stále sériové. Akurát ich pre istotu vyleštili, vyvážili a šup s nimi na kľuku. Pri tej príležitosti navyše upravili i hlavu valcov tak, aby ešte trošku zmenišili kompresný pomer. Repasovanému turbu dali večné zbohom. Nahradili ho zánovným slimákom, na ulite ktorého svieti značka KKK. Presnejšie je to model K16, ktorý bol svojimi parametrami i spoľahlivosťou a hlavne cenou najlepším kompromisom pre daný výkon a objem. Keďže podľa inštrukcií klienta sa stále museli zmestiť do istého rozpočtu, vznikla táto konfigurácia ako najlacnejšie možné oturbovanie jednašestky. Optimálne by bolo použiť nové, menšie turbo, ktorým by minimalizovali turbodieru a zlepšili priebeh krútiaceho momentu v malých a stredných otáčkach. Toto turbo je vhodné skôr pre výkony nad 150 k. Motortecháči motor odhadujú na 89 kW (120 k) a krútiaci moment na 190 Nm.
    Turbosystém má aj veľký medzichladič vzduchu umiestnený pred chladičom motora. Prebytočný vzduch prepúšťa do atmosféry pop-off-ový ventil. Viac vzduchu, samozrejme, vyžaduje aj viac paliva. To majú na starosti vstrekovače zo škody Octavia 1,8 20V s pôvodnou palivovou pumpou. Ovláda ich však prerobený softvér výkonového čipu v riadiacej jednotke. Dlhodobým problémom, ktorým sa v MotorTechu stále zapodievajú, je spôsob ako zdvihnúť voľnobežné otáčky aspoň na 900. Veľmi komplikovanou a náročnou časťou prerábky atmo na turbo je výfukové potrubie k turbodúchadlu až po – vtedy ešte jestvujúci – katalyzátor. Celé ho znova navrhli a vyrobili Motortecháči. Ostatok od katu po koniec si dal vyrobiť Feldi. Kompletne prázdne antikorové potrubie s priemerom 55 mm je zakončené tlmičom s kruhovou koncovkou v japonskom štýle s priemerom 100 mm.
    Usilovne popracovali aj na podvozku, to už kompletne pod Feldiho taktovkou. Najprv vymenili predné ramená. Nateraz jazdí Felda na sériových tlmičoch s dorazmi a tvrdými pružinami Eibach. Predošlý set od KW-čka bol príliš tvrdý a auto s ním na ceste poskakovalo ako pingpongová loptička. Nie dobré pre komfort a ani pre dobré jazdné vlastnosti. Aktuálne riešenie sa javí ako vhodný kompromis, i keď rôzna charakteristika dvojice tlmič-pružina má za následok častú výmenu tlmičov. Všetky pôvodné silentbloky z gumy nahradili lôžka z polyuretánu od Prothane. Predné kotúče vytlačili nové, väčšie, dierované, od H&R. Sériové strmene ukrývajú platničky Jurid. Zadné brzdy sú tiež kotúčové. Tie podaroval Golf II GTi. Práve kvôli nim odpojili systém ABS. Mechanikom však dala zabrať montáž parkovacej brzdy, ktorá dodnes nefunguje najlepšie. Počas prvého testovania pri plnom zaťažení brzdového systému malo auto veľmi prebrzdený predok, čo spôsobovalo silnú pretáčavosť. Nerovnomerne rozdelený brzdový účinok medzičasom doladili a dnes už v tomto smere funguje všetko, ako má.
Interiér síce tiež zaznamenal zmeny, ale žiadne brutality nečakajte. Aj napriek tomu, že je auto len „víkendovka,“ Feldi doň nenatlačil škrupiny. Naopak, sériové kreslá nahradili fajnové nastaviteľné anatomické kúsky Recaro. Tie sú tiež z niektorej verzie šľachtených Golfov GTi. Pilot má všetko pod kontrolou vďaka volantu Victor Pulsar s priemerom len 280 mm. Keby kára nemala posilňovač, bol by to iste problém, ale pre jednašestku, kde bol sériovo, je to ok. Ďalej v kokpite nájdete skrátenú radiacu páku s hlavicou z Golfu IV GTi 25year edition, biele fólie budíkov na palubovke a sériu troch analógových budíkov od FK Automotive uchytených na A-čkovom stĺpiku. Tie ukazujú plniaci tlak turba, tlak oleja a jeho teplotu. Špecialitkou je doplnkový palubný počítač ukazujúci aj aktuálnu spotrebu paliva, ktorú Feldi nie vždy rád vidí. Pri spolujazdcových nohách je na stredovom tunely uchytený okrasný, ale pochopiteľne funkčný hasiaci prístroj.
    Felicia Turbo ukrýva – okrem mnohých prekvapení koncentrovaných najmä pod deravou kapotou pre lepšie chladenie – aj slušnú audiozástavbu. Nervovým ústrojenstvom celej hifi-inštalácie je autorádio Panasonic 8031N. Jeho príkazy reprodukujú komponentné reproduktory od Pioneer s výškami umiestnenými na B-stĺpiku. Na zadnom plate trónia dva repráky Hertz. Batožinový priestor skrýva obrovský subwoofer osadený dvoma basákmi Ground Zero. Tie živí zosilňovač Audiovox s celkovým výkonom 600 W.
    Samozrejme, jazdu v turbofelde som si nemohol dať ujsť. Okrem vysoko nadštandardnej jazdnej dynamiky a famóznej akcelerácie i pružnosti už od nízkych otáčok som si užíval hlavne udivené pohľady neveriacich navôkol. Odfukujúci pop-off-ový ventil, pištiace turbo a nízkofrekvenčné tóny z výfuku rozdávali úsmevy a nadšenie na tvárach adolescentov a pohoršenie a nepokoj v dušiach dôchodcov. Rád sa pochválim aj vám, že som sa viezol vo fúkanej felde. To nemôže veru povedať každý. Pri oživení spomienok na ten jedinečný zážitok sa mi vždy objaví na tvári uštipačný úsmev, ktorý tak skoro nezmizne. Ako azda u všetkých poladených kár, ani s touto to nie je celkom na konci, pretože to nie je nikto nikdy. Feldi v najbližšej dobe, s ohľadom na svoj výkon, plánuje inštaláciu menšieho, nového turbodúchadla Garrett, model GT15, alebo GT20. Ale to len za predpokladu, že mu kára ešte ostane. Feldi si želal, aby sa dostalo veľké ďakujem všetkým, ktorí priložili ruku k dielu. Spoločnými silami postavili ozajstnú exotickú mašinu. Mimochodom, ak chcete zažívať podobne opojné pocity blaha ako ja pri zvezení sa v nej, máte možnosť. Feldiho felda je totiž na predaj. Viac informácií hľadajte v inzercii. Andrej ŠPÁNIK, foto: Marian ČABÁK