Peugeot 106 S16

Príležitosť sa naskytla pred časom, keď sa dozvedel o jednom kúsku v ČR, ktorý mal skončiť ako kopcové auto. S kamošom už síce pochodili nejedného majiteľa inzerujúceho predaj 106-ky, všetko sa však skončilo v okamihu, keď zbadali fotky tohto krásavca. Nasledovala rýchla výmena korešpondencie s majiteľom a cesta do Čiech. Info mali stále len z fotiek. Keď čertíkovi pozreli prvýkrát reálne do očí, bolo jasné, ktorá bije. Auto nevyzeralo celkom ako teraz. Ani jeho bojové srdce nebolo ako dnes. Práve naopak. Motor bol totálne mŕtvy – ani neťukol. Napriek tomu si ho chalani naložili na vozík a odviezli.
    Čo za vec si to vlastne doviezli, zistili podrobne až doma. Počas oživovania využili funkčný sériový motor z rovnakého typu, aby auto zostalo pojazdné. Mŕtvy motor resuscitovali na skúšobnej stolici. Nasledovalo nekonečné rozoberanie a oživovanie nefunkčného motora, ale ako ho postupne Janči rozoberal, objavoval poklad za pokladom. To, že tisícšestovka má namiesto sériového sania a vstrekovania štyri nádherné dvojklapky so šiškami KN, bolo jasné na pohľad. Webre sa na takom motore len tak nevidia. Ale postupne sa objavili ostré vačky Kent Cams PT51-262, znížená hlava, zaleštené sacie a výfukové kanáliky, športové zvody a na mieru robené výfukové potrubie s dynamizérom a koncovým tlmičom, ktorého rúra mala priemer celých 70 mm! Samé skvelé správy, i keď výfuk po čase nahradil stredovým a koncovým tlmičom Supersprint. Motor mal len jedinú chybu – bol nefunkčný.
    Postupným pátraním chalani zistili, že na motore je použitá okrem klasickej i dodatočná riadiaca jednotka neznámeho typu. Tá bola pôvodne v kokpite a ulakomil sa na ňu nejaký dobrák. Motor putoval na špeciálne pripravený stend, kde mal zostať až do znovuzrodenia. Nasledovala takmer rok trvajúca cesta vedúca k oživeniu. Nekonečné skúšanie, štúdium manuálov a laborovanie s rôznymi RJ. Chalani sa postupne dostávali od núdzového režimu k normálnemu chodu. Všetko nakoniec skončilo prvým skutočným naštartovaním. Sériová jednašestka má z objemu 1,6 litra výkon solídnych 87 kW (118 k). Výkon tohto motora po úpravách odhadujú skúsení majitelia zo zahraničných fór na úrovni 165 až 170 k! Je to triezvy reálny odhad, keďže len výrobca ostrých vačiek udáva nárast 22 koní. Modifikácia s použitím webrov by mala priniesť ďalších 30 poníkov. Samozrejme, pri použití programovateľnej RJ. Je skutočne smola, že z dôvodu opätovného ladenia kvôli štrajkujúcemu predzápalu, sme auto nemohli presne odmerať na brzde. To by sa malo podariť na jar, keď sa agregát opäť vráti zo stendu na miesto pod kapotu. Čokoľvek pod 150 koní bude pre Jana neprijateľné.
    Chalani sa rovnako netrpezlivo vrhli na zovňajšok auta a pokračovali v úpravách nedokončených pôvodným majiteľom. Výsledok si prezrite na fotografiách. Žiadne dizajnérske orgie. Predný nárazník je mierne zaoblený a zahladený. Otvor sania dostal výplň ťahokovom a celý nárazník nastriekali ostrou červenou farbou. Sériové nadstavce blatníkov mierne dohladili, aby netvorili kontrast k nárazníku. Úprava prahov je malá finta, ktorá sa mi veľmi páči. To, čo vyzerá ako nejaký tuningový kus, je sériový prah s upravenou prednou a zadnou časťou. Zadný nárazník dostal difúzor a stredná časť s priečkou je vyplnená ťahokovom. Paradox, ktorý si všimne len málokto, je lakovanie ťahokovových výplní. Predná sieť je lakovaná striebornou farbou a peugeotko z čelného pohľadu vyzerá efektne, keď striebrenka ladí s reflektormi a hmlovkami. A zozadu je efektnosť a farebná jednoliatosť zachovaná tiež. K zadným červeným koncovým svetlám, ktoré sú originál z verzie S16, je sieť lakovaná červenou farbou. Geniálne jednoduché, však?! Len ak má na to prísť človek sám, je to problém. Popri týchto úpravách zahladili všetky zámky na vozidle a tiež šiel dole spojler na zadných dverách. Podľa Jana sa do čistého profilu auta nehodí. Majitelia podobných peugeotov si iste všimnú iné spätné zrkadlá. Tie sú v tzv. race-look designe, no z praktického hľadiska sú upravené z elektrického na manuálne ovládanie. Janči si to uvedomuje a na nasledujúcu sezónu má nachystanú výmenu za spätiaky v štýle F1. Do sféry F1 ale trošku zašiel i teraz, čo pochopíte, keď sa zadívate na kapotu. Tá je upravená do tvaru pripomínajúceho nosy monopostov F1. Tento „zobákovitý“ štýl zvýrazňujú i otvory v kapote vyplnené strieborným ťahokovom. Posledným kúskom vonkajšieho designu sú „mračítka“ predných svetiel. Celá karoséria je lakovaná červeným odtieňom z palety Ferrari.
    Môžeme vstúpiť do interiéru. Ako prvý vás ešte zvonku zaujme kontrast červenej farby auta s béžovo-čiernou farebnou kombináciou vnútri. Tento peugeot je jedným z mála áut, kde majiteľ pochopil, že takýto interiér je hriech neukázať, a okenné sklá nechal bez fólií. Je tu len jemné fabrické tónovanie. Kabíne kraľujú sedačky čalúnené na mieru zhotoveným čalúnením v dvojfarebnej kombinácii čiernej a krémovej brúsenej kože. Do kože sú všité nápisy Peugeot Sport a 16V. Predné kreslá sú i elektricky vyhrievané. Spolu s prečalúnením sedačiek sa ušlo i tapacírovaniu predných dverí. Vo svojej výslednej podobe dokonale ladia s interiérom. Palubná doska taktiež nezostala bezo zmien. Stredová konzola a kaplnka prístrojov dostali nástrek červeným odtieňom, známym z exteriéru. Sériové radenie zamenili za shortshifter, kulisu doplnili rámikom Isotta a hlavicou radenia z Peugeotu P106 r. 2000+. Už len na koniec mi nedá nespomenúť pedále Sparco a prídavné prístroje v konzole na A-stĺpiku. Tam si svoje miesto našli ukazovatele tlaku paliva a oleja do firmy Autometer – rad ProComp ultra-lite. Do budúcna Janči zamýšľa vymeniť sedačky za červené škrupiny a volant za športovejší.
    Podvozok peugeotu dostal športovejšieho ducha použitím vážnejšieho predného pruženia značky Cobra, čím si auto kľaklo k zemi o 45 mm. Autíčko neskutočne drží stopu, avšak za cenu takmer nulového pohodlia. Vzadu je použitá už notoricky známa finta s pretočenou torznou tyčou. Toto riešenie dopĺňajú podložky 25 mm na všetkých kolesách a nádherné disky OZ Superleggera s rozmermi 7 x 16“ s pneumatikami Continental Sportcontact II 195/40 R16. O brzdenie sa starajú drážkované a chladené kotúče AP Power Disc, priemer predných je zhodný so sériovými, zadné kotúče majú rozmery rovnaké ako P306. Brzdiče sú obligátne strieknuté červenou farbou.
    Čo dodať na záver? Tento čertík je ďalším zo splnených slovenských tunerských snov. Decentne upravený vlk v barančom rúchu. Po konečnom doladení ho budete mať možnosť vidieť v r. 2008 na slovenských zrazoch, kde si Janči plánuje cvične odjazdiť pár šprintov a reálne porovnať výkony svojho špunta s konkurenciou. Klasická ďakovačka patrí všetkým, ktorí sa na oživení pežotíka podieľali, a hlavne Stanovi. Palo SERBÍN, foto: autor