VW Corrado 1.8 Turbo

Kupé bolo obľúbené hlavne v Nemecku. Tu sa predala takmer polovica produkcie známej karosárskej firmy Karmann, ktorá Corrado vyrábala v rokoch 1988 – 1995. Ešte po desiatich rokoch jazdí na nemeckých cestách viac než 20-tisíc kusov. Väčšina z nich je v rôznom štádiu úprav. Corrado je jedným z najobľúbenejších tunerských cieľov. Asi najzaujímavejším prvkom Corrada je výsuvný zadný spojler závislý od rýchlosti. Vysúval sa po prekročení rýchlosti 120 km/h a zasúval sa po klesnutí pod 80 km/h. Majiteľom prvého Corrada predstaveného v časáku je Majo z Modry. Veľmi zručný. V našich kruhoch široko-ďaleko vyhľadávaný výrobca výfukov kvalitne zvláda i veľa iných prác. Mnohé z nich vidno na kupé. Robí všeličo možné, sebe i kamošom. Corrado je jeho tretie auto. I keby som vás nechal hodiny hádať, neuhádnete, čo mal prvé. Šokujúco pre všetkých to bolo porsche. Síce také polovičné porsche, pretože typ 924 začali v Stuttgarte robiť z núdze, ale porsche. Malý štvorvalcový športiak s motorom pozdĺžne, s usporiadaním sedenia 2 + 2 vyvíjali koncom 70. rokov na objednávku kvázi sesterskej značky Audi. Keď bol takmer hotový, mudrci s bielymi goliermi akosi došli na to, že toto nebude pre Audi žiadne terno, a športiak odmietli. S ťažkými preinvestovanými finančnými i morálnymi hodnotami od takmer hotového auta malá automobilka nemohla odskočiť. Kvôli vyrovnaniu strát ho museli vyrábať. Ale to som už poriadne odskočil i ja. Takže späť k Majovi a jeho krásnemu Corradu.

Po čase i minutých peniazoch spravil z vraku 924 slušné auto. Konštrukčný základ bol pre jeho želania slabý. Jedinou cestou bolo zbaviť sa ho. Následne mal nejaký Golf. Tomu dal prekvapivo pokoj. Keď došiel čas kúpiť ďalšie auto, mal v hlave úplne jasno. Chcel Corrado. Čoskoro na jedno natrafil. Ročník 1989, jednaosmička s neslávne známym kompresorom G60. Teraz ho má čosi vyše dvoch rokov. Po kúpe sa s ním asi pol roka vozil. Potom ho na rok zavrel do garáže a sfleku sa pustil do radikálneho tuningu. Mnohé veci si pripravoval dopredu. Schválne nepíšem kupoval, pretože tých je tu skutočne minimum. Všetko, čo mohol, si vyrobil sám. Mal úplne jasnú predstavu, čo s tým. Pozeráte sa na realizovaný sen. Takmer stopercentne taký, ako si ho vysníval. Inak, ako si naplánoval, je to len pod kapotou. Pôvodne to chcel prerobiť na motor so štvorventilovou technikou a kompresorom ako Golf Limited, ktorých vyrobili len 70 kusov a ktorý mal 210 k. Prestavba na 16-ventil nebola komplikovaná. Problémom bolo už tradične boľavé Géčko.

Práce začal karosériou. Celé auto rozhodil, všetky dielce skontroloval a ošetril. Jednou z hlavných čŕt úpravy malo byť veľké, ale vkusné rozšírenie. Tiež vlastná práca. Na zadné blatníky navaril najčastejšie používané podblatníky zo Škody 120. Vraj strašná piplačka. Vravel mi, že keby dnes vedel, koľko to dá piplačky, urobil by ich rovnako ako predné. Rovno z laminátu. S pukaním laku v miestach stretu plechu a laminátu problém nemá. Tvrdí mi, že keď sa to spraví poriadne, nemôže s tým byť problém. Dôkaz máme pred sebou. Rozkročené a nalakované to je už skoro rok. Kupé používa takmer každodenne a s prasklinami žiaden problém. Preto nechcel robiť žiadnu leštenku. Predný i zadný nárazník sú tiež jeho prácou. Po roku už uvažuje, že ich cez zimu prerobí. Nižšie ich pre praktické dôvody ťahať nebude. Pohrá sa s tvarom.

Farba Corrada je čosi krásne. Červená je moja najobľúbenejšia. Takú pichľavo ostrú som už dávno nevidel. Majo má k červenej asi podobný vzťah. Lakošom povedal, že chce na auto najčervenšiu červenú. Poradili mu čistý červený pigment PPG – základ všetkých červených odtieňov, ktoré vznikajú miešaním. Vyzerá to výborne a ešte to bolo o proces miešania jednoduchšie a lacnejšie.

Rozširujúce lemy vyrábal presne na mieru kolesám, ktoré kúpil už predtým. Disky Ronal Design R38 s rozmermi 8 x 17 sú vpredu na 30 a vzadu dokonca na 50 mm podložkách. Na nich má obuté riadne nízkoprofilovky Fulda Carat Extremo 215/40 R17. Samozrejme, že kupé má i kvalitný nemecký športový podvozok. Tradičná kombinácia. Žlté tlmiče Koni s nastaviteľnou tuhosťou a kratšie športové pružiny Eibach. Spomalenie i zastavovanie má na starosti v podstate sériový brzdový systém. Vymenil len kotúče za rovnako veľké taniere od Bremba.

Keď sa definitívne rozhodol, že géčko pôjde preč a vymení ho za turbo, každému – i mne – logicky napadlo, že tam dá vrtuľku z koncernovej jednaosmičky. Prekvapivo mi Majo tvrdil, že dobré turbo pred vyše rokom nedokázal zohnať. Navyše sa po debate so špecialistami dozvedel, že bude lepšie, keď tam dá čosi väčšie, lebo toto turbo sa k výkonovým nárokom nehodí. Použili preto staré turbo zo známych radových päťvalcov Audi quattro. Neohreje sa tu však dlho. Je vo veľmi zlom stave. Žerie olej a strašne dymí. Charakteristika turba tiež nie je k motoru vhodná, pretože seriózny nástup výkonu prichádza až veľmi vysoko, nad 4 500 ot. Momentálne motor šliape s pretlakom 1,2 atmosféry. Riešenie lepšej charakteristiky motora budú hľadať už v kombinácii s turbom z Imprezy, ktoré kúpil. To už bude fungovať spolu s programovateľnou riadiacou jednotkou.

Motor prešiel skutočne veľkými zmenami. Z pôvodných vnútorností už neostalo takmer nič. Všetko je nové. Nová 16-ventilová hlava, nové piesty, armatúra na mieru, väčší medzichladič z nejakého menšieho naftového Iveca. Majo si, samozrejme, vyrobil i celý výfukový systém. Má v ňom tri rezonátory. Kým mal kompresor, mal až štyri. Turboaplikácia je tichšia. Jeden preto vybral. Výfuková vetva má až po delenie pred zadnou nápravou priemer 70 mm. Takú veľkú ju nebolo možné dostať ponad zadnú nápravu. V tvare Y sa preto rúra pred zadnou nápravou delí na dve 50 mm a výfukový systém sa končí dvoma tlmičmi a leštenými oválnymi koncovkami na každej strane.

Zvonku sa kupé okrem neprehliadnuteľného rozšírenia a nárazníkov odlišuje len zrkadlami M3 a hliníkovým viečkom nádrže OMP. To je tam pre parádu asi rovnako, ako je nevyhnutné. Keď sa pokazilo, rovnaké palivové čerpadlo nedokázal nikde zohnať. Nakoniec skončil s celou nádržou z trojkového Golfu. Pasuje, len má iné vyústenie. Jednoduchšie než robiť hlboký zális do blatníka bolo ťahať hrdlo až po blatník a prikryť ho vkusným doplnkom.

Vnútro auta na pohľad možno nevyzerá tak príťažlivo ako nádherne uprataný priestor pod kapotou. Napriek tomu je urobené veľmi dobre a kvalitne. Všetky časti dal Majo prečalúniť kamošovi Janovi kožou. Dvere majú kvôli muzike zaujímavú kombináciu tapacírovania. Hornú časť Majo vyrobil z laminátu a spodnú, osadenú dvoma 16 cm komponentmi Impulse, vyrobil z dosky MDF. Spolu štyri repráky vo dverách sú súčasťou už tretej a teraz už asi definitívnej montáže. Okrem nich má v kufri robenú kocku, osadenú kvalitným basákom Selenium Extreme. Predné repro sú napojené na americký zosik Crunch s výkonom 4 x 100 W, basákom trasie zosik od rovnakého výrobcu s jednokanálovým výstupom 750 W. Pohľad na pracovisko vodiča osviežuje športový volant OMP a robená radiaca páka i pedále.

K dokonalosti autu veľa nechýba. Iste by to chcelo vkusné číre zadné lampy a možno dvojfarebné lakovanie. To má Majo v pláne, rovnako ako aj použitie známych audi kľučiek. Pokiaľ sa podarí nové turbo dobre zladiť s motorom, na budúcu sezónu máte v kategórii nad 3 litre ďalšieho vážneho konkurenta.

Autor: Marian ČABÁK, Foto: Jozef STUDENÝ