Farbio GTS

Odpoveď na túto otázku sa hneď tak nedozviete. Kvôli tejto informácii bude nutné trošku čítať. Hovorím o novej britskej značke Farbio Sports Cars. O firme, a zatiaľ ani o jedinom type GTS, ktorý ponúkajú v dvoch výkonových verziách, sa nedá napísať nič bombastické, nič extravagantné. Nič, čo by akokoľvek ušlo trendom. Farbio je veľkostne, výkonovo a podľa všetkého i cenovo konkurentom pre značky ako britský Noble a Marcos, nemeckú Artegu, alebo i slovenský K-1. Teda pre malovýrobcov s ručnou výrobou približne 5 – 8 áut mesačne, s cenou do 3 miliónov korún, s hmotnosťou do 1 200 kg a výkonom do 400 koní.
    Ich čaro je vo vrtkosti, dynamike, skvelých jazdných vlastnostiach a v ta¬kej oceňovanej a vyhľadávanej ohromnej zábave za volantom. Tajomstvom komerčného úspechu áut tejto kategórie je pôžitok z bežnej, svižnej i extrémne rýchlej jazdy. Ponúkajú takmer rovnaké zážitky i pocity ako špičkové, tri- a viackrát drahšie superšporty. Malé športiaky sú pripravené a vhodné na každú situáciu. Majiteľom neprinášajú komplikácie v podobe extrémne vysokých nákladov na prevádzku, údržbu a ani extra veľký strach z každodenného použitia a nestráženého parkovania. Nie sú terčom zlodejov a len zriedka vandalov či zberateľov supercarových emblémov. Keď to všetko zvážite, pochopíte, ako je možné, že úplne neznáme Farbio malo koncom minulého roka GTS-ká vypredané na tri štvrte roka dopredu a zálohy so záväznými objednávkami na tri roky. A práve týmto vzbudilo Farbio minulý rok pozornosť – záujmom o svoje produkty.
    Možno je to celé len šikovný marketingový ťah. Možno to vôbec nie je pravda, ale pozrite, funguje to. Minimálne ako dobrý dôvod na publicitu. Keď som si o GTS čítal a pozeral ich tvary, na zadok som nepadol. Nie je to zlé, ale ani výnimočné. Keď som však narazil na info o záujme o autá, o ktorých som bol presvedčený, že som o nich predtým nepočul a nepamätám si ich zo žiadneho veľkého autosalónu, zaujalo ma to. Dosť na to, aby som tu Farbio GTS predstavil.
    Ale mýlil som sa. Zistil som, že túto káru poznám a možno i väčšina z vás, ktorí tento segment sledujete. Je z roku 2003. Vtedy sa volala Farboud GTS, po tvorcovi Arashovi Farboudovi. Medzičasom zmenila nielen meno, ale i výrobný tím, ktorý pôvodný koncept kompletne prepracoval a pripravil pre kusovú výrobu. Šéfom značky Farbio je Chris Marsh, ktorý predtým šéfoval firme Marcos a pokúsil sa rozbehnúť projekt Invicta s typom S1. Tí dvaja sa stretli ešte v roku 2002 na autosalóne v Birminghame, kde mal koncept Farboud GTS premiéru, keď Arash podrobne študoval spracovanie Marshovho aktuálneho typu S1. Rýchlo si rozumeli a netrvalo dlho, kým Arash Chrisovi neponúkol stavať tento športiak. Pôvodne bol Arash v novej firme spoločníkom. Svoju časť medzičasom predal, aby sa mohol lepšie venovať ďalšiemu AF10. To bolo dôvodom pre nové meno autu Farbio.
    Začiatok prezentačnej brožúry je jedno klasické klišé, ktoré som v rôznych obmenách čítal už mnohokrát. Ale chápem to. V záplave toľkých výrobcov športiakov zaujať slovom vôbec nie je ľahké. Farbio GTS je podľa tvorcov navrhnuté tak, aby reprezentovalo rýchlosť a krásu moderných prúdnicových tvarov. Aby sa v ňom na pohľad snúbili klasické cestné auto a pretekárske gény. Nech z neho žiaria najnovšie výdobytky techniky, dynamický profil a skvelé jazdné vlastnosti. Čo vám poviem? To isté čítate, a do značnej miery je to i pravda, o väčšine ostatných podobných kár. Všetko môže byť v podstate pravda. Problém je, že to znie vždy rovnako.
    Pripraviť GTS-ko pre výrobu bola ohromne náročná úloha. Nový tím kompletne prepracoval podvozok a zvýšil strechu tak, aby si za volant komfortne sadol i 190-centimetrový muž. Museli si pripraviť formu z každého dielca karosérie pre výrobu panelov z karbónu. Dokonca i okná bolo nutné prepracovať tak, aby pracovali s elektrickým sťahovaním. Bolo to ako začínať úplne znova.
    GTS má teda všetky vrchné panely karosérie z uhlíkových vlákien, hliníkovú priestorovú kostru, výkonné kotúčové brzdy AP racing so 4-piestikovými brzdičmi a kotúčmi s priemerom 350 vpredu a 328 mm vzadu, či úplne hladkú spodnú časť s difúzorom v zadnej časti. O vedenie a pruženie sa na oboch osiach stará dvojité priečne zavesenie známe ako lichobežníková náprava spolu s nastaviteľnými tlmičmi a vinutými pružinami Eibach.
    Vnútro kupé je primerané priestranné, dostatočne komfortné, vybavené klimatizáciou, kvalitným audiom, navigáciou a pre väčšie cesty i 220-litrovým kufrom. Slabšia verzia má uprostred montovaný modifikovaný 3,0-litrový vidlicový šesťvalec Ford Duratec známy z modelov ST220 s max. výkonom 200 kW (262 k). Výkonnejšia verzia má rovnaký motor vybavený kompresorom Rotrex. Spoznať sa dá väčšími otvormi pre prívod chladiaceho vzduchu k dvom malým medzichladičom stlačeného vzduchu. Najväčší výkon kompresorovej verzie je veľmi slušných 290 kW (384 k). S týmto pohonom vraj zvládne šprint na 100 km/h pod 4 s. Nepoznám najmenší dôvod neveriť tomu, keď viem, že pohotovostná hmotnosť je len 1 066 kg. Tá vytvára výkonovú hmotnosť len 3,68 kg/kW, čo je lepší údaj, než má F430 a gallardo.
    Cieľovou skupinou pre GTS-ká sú primárne každodenní užívatelia športových áut. Preto tvorcovia tak dbajú o prvky komfortu ako navigácia, elektrické sťahovanie okien, centrál a koža za príplatok. V žiadnom prípade to však neznamená, že toto auto nezvládne použitie na okruhu. Rozloženie hmotnosti s p/z 40/60 % má farbio veľmi podobné Lotusu Exige a s týmto konceptom má v budúcnosti firma ambície i v motoršporte. Tak ešte azda hlavný dôvod, prečo sú tieto malé športiaky také úspešné. Slabšiu verziu plánujú Briti predávať za menej než 60 000 libier, kompresorová bude o necelých 12 000 drahšia. Pri stále silnejúcej korune je to 2,7 a 3,25 milióna. Zdá sa vám to stále veľa? Nebláznite! Ak zvážim exkluzivitu, dynamiku, úroveň spracovania a výbavu, nenapadá mi nič iné než slogan jednej nadmieru otravnej reklamy – Lacnejšie to nejde! Marian ČABÁK, foto: Farbio Sports Cars